English
Prešov a jeho okolie s dominantnou kulisou Vysokých Tatier sa v dejinách modernej architektúry na Slovensku spája predovšetkým s výnimočnou tradíciou zdravotnej a kúpeľnej architektúry. V druhej polovici 30. rokov tu podľa projektu pražských architektov Aloisa Libru a Jiřího Kana vyrástol vo Vyšných Hágoch rozsiahly funkcionalistický komplex liečebne tuberkulózy (dokončený 1941), zatiaľ čo na Štrbskom plese pripomína niekdajšiu kvalitu dnes už žiaľ chátrajúci kúpeľný dom Helios. Východoslovenský región má aj svoju osobitú líniu regionálnej a organickej architektúry, ktorá využíva miestne materiály a nadväzuje na génia loci. Na túto tradíciu citlivého vzťahu ku krajine a k miestu nadväzuje aj súčasná architektúra kraja, ktorú v našej publikácii zastupujú Mestský cintorín v Prešove-Šváboch a nové Divadlo Poprad od oceňovaného ateliéru zerozero.
Prešov
Mestský cintorín
Prešov – Šváby, Urxova ulica
Autori: Andrea Macejková, Miro Macejko, Adam Macejko Spolupráca: Marek Tkáčik, Martin Marušinec Realizácia: 2015 – 2017 Foto: archív autorov
Tradičná architektúra cintorínov na Slovensku zriedka prekračuje inventár hrobov, kríža a brány. Mestský cintorín v Prešove – Šváby, navrhnutý kanceláriou Macejkovcov ako výsledok verejnej anonymnej urbanistickej súťaže z roku 2003, tento tradičný pohľad opúšťa. Autori uprednostňujú nazeranie na pietne miesto nie ako na mauzóleum, ale ako na tichý lesopark a zelenú oázu, kde je možné nájsť kľudné kontemplatívne miesto. Komunikačná osnova je jasná. Pravouhlý raster pôvodných ciest definuje sektory pohrebísk a doň je vsadený mäkký motív mlatových chodníkov vinúcich sa pomedzi hrobové polia. Toto rozdvojenie geometrií – pravouhlej pre orientáciu, mäkkej pre prechádzku – je urbanistickým ťažiskom celého projektu. Prvok vodnej plochy v južnom cípe areálu doplňuje zóny ticha a zároveň plní mikroklimatickú funkciu. Materiálová paleta je skromná a presná. Monumentálna západná brána je vyriešená ako otvorený portál: štíhle pohľadovobetónové stĺpiky vytvárajú radený rytmus okolo cortenového rámu vlastnej brány – gesto, ktoré návštevníka uvedie do areálu bez pátosu, ale s nepochybným formálnym dôrazom. V interiéri areálu je pohľadový betón doplnený drevom a dosadenou zeleňou. Hroby majú len prírodnú dekoráciu a podliehajú regulácii výzdoby, čo chráni celkový vizuálny kľud a zároveň návštevníka vychováva k jednoduchosti. Večerné osvetlenie podčiarkuje urbanistický koncept a dotvára miestnu harmonickú atmosféru. Mestský cintorín je dobrým príkladom toho, ako formovať verejnú architektúru pohrebiska tak, aby bola súčasná, civilná a krajinotvorná.
-ab-
Poprad
Divadlo Poprad
Poprad-Veľká, Scherfelova ulica
Autori: zerozero / Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Juraj Červený, Daniela Sabová Realizácia: 2023 – 2025 Foto: Matej Hakár
Divadlo Poprad je v kontexte prostredia i v kontexte spoločenskom svetlým zjavením, ktoré lahodí oku i duši. Vytvára plnohodnotné partnerstvo voči pôvodne ranogotickému Kostolu sv. Jána Evanjelistu nachádzajúcom sa v susedstve. Je príkladom obnovy, prestavby, dostavby domu s datovaním až do dávneho 13. storočia, kedy tu stáli dva gotické meštianske domy. Postupné prestavby ho všakovak poznačili, zjazvili a jeho ostatný stav, kedy naposledy pred rekonštrukciou slúžil kinu Máj, prešiel výraznou premenou. Stačí porovnať fotografie stavu pred a po. Zmizla manzardová strecha a celková figúra domu dostala úplne nový monolitický skulpturálny tvar s pôsobivou primerane sebavedomou kompozíciou hmôt, v ktorom sa odráža autorský rukopis ateliéru zerozero. Čisté línie, hra oblúku a elegancia krivky zjemňujú inak pravouhlé kubické tvary, ktoré zvonku umocňuje výsostne biela farebnosť. Dom vytesaný akoby z mramoru má aj vzhľadom na funkciu minimum perforácií. Voči okoliu je kontrastný, ale nie agresívne drzý. Naopak, zdvíha z popola pamäť miesta, históriu vpísanú do pôdorysu, zachováva v suteréne pôvodné klenby a prvky, ktoré sa viažu na minulosť. Premeniť pôdorys na potreby divadla s veľkou a malou sálou, dvoma kaviarňami, zázemím, ubytovaním pre hercov i malým apartmánom bol kumšt a dopadol na výbornú. Terén klesá smerom ku kamennému korytu Velického potoka, a tak aj prvé podzemné podlažie dostáva priame denné svetlo a príjemný pobytový priestor pred kaviarňou. Jasne čitateľný „hlboký“ vstup s decentným neónovým nápisom, vstupná hala so šatňou a veľkým oknom do ulice sú jedinými „zdobnosťami“ na inak hladkej bielej uličnej fasáde, kde nevidieť ani oplechovanie atík. Interiér hrá na čierno-bielo, v sálach dominuje čierna, inde pohľadový a brúsený betón, hladké omietky. Ráčte vstúpiť dnu!
-ab-