English
Košice a ich okolie, metropola východného Slovenska, majú v dejinách modernej architektúry osobité postavenie. Mesto, ktoré na čas prichýlilo aj špičkových európskych avantgardných maliarov, malo architektov, ktorým imponovala moderna a vytvorili tu jej pôsobivé diela – od pošty a rádiového vysielača pražského architekta Bohumíra Kozáka (1930), cez Masarykovu kolóniu obytných domov Josefa Poláška (1931), až po elegantné mestské kúpalisko plodného Ľudovíta Oelschlägera. Východoslovenský región má aj svoju osobitú líniu regionálnej a organickej architektúry, ovplyvnenú Imre Makovczom a rozvíjanú Petrom Pásztorom, ktorá využíva miestne materiály a nadväzuje na génia loci. V roku 2013 sa Košice stali Európskym hlavným mestom kultúry, čo prinieslo aj vzorové konverzie industriálneho a modernistického dedičstva (Kasárne Kulturpark). Práve téma citlivého zhodnotenia zdedenej stavebnej substancie – priemyselnej, panelovej i modernistickej – je jedným z najsilnejších motívov súčasnej košickej architektúry, ktorý v našej publikácii zastupujú Kunsthalle Košice a rekonštrukcia Kosmalt.
Košice
Kunsthalle Košice
Košice, Rumanova 1
Autori: Juraj Furdík, Ivor Mečiar, Peter Lovich, Kristína Šťastná, Juraj Koban, Štefan Pacák, Róbert Kolla Realizácia: 2012 – 2013 Foto: Ľubo a Monika Stacho
V 60. rokoch 20. storočia bola podľa projektu košického architekta Ladislava Gerča postavená, v tom čase na Slovensku štvrtá, krytá plaváreň s 25 m dlhým bazénom. V jej kultivovanom architektonickom výraze nachádzame klasicizujúce prvky vpísané do funkcionalistickej formy. Príťažlivú hlavnú fasádu akcentuje oblúk kupoly nad bazénom. Patrí k architektonicky hodnotným dielam a symbolom košickej architektúry 60. rokov so vzorovým pôdorysným usporiadaním okolo hlavnej pozdĺžnej centrálnej osi. Po krátkom čase bol pristavaný aj vonkajší 50 m dlhý bazén. V dôsledku poklesu spodnej vody bola narušená jej statika a plaváreň v roku 1992 zatvorili. Až neskôr (v roku 2010) vypísalo mesto architektonickú súťaž, z ktorej nakoniec vzišla idea „naplniť“ bazén umením. Tak vznikla Kunsthalle, otvorená pri príležitosti košického mandátu Európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2013. Architekti sa zaslúžili o citlivú obnovu, ktorá zachovala pôvodné prvky a kopírovala tie, ktoré sa už zachrániť nedali (bočné krídla objektu museli byť zbúrané).
Pôvodné nástenné mozaiky Herty Ondrušovej-Viktorínovej boli rekonštruované a prenesené na rozšírenú galériu druhého podlažia, kde sú stálou expozíciou. Priestor plavárne prestrešený kupolou ponúkol dostatok priestoru pre medzinárodnú prezentáciu súčasného vizuálneho umenia – neštandardne na dne bazéna. Ukázalo sa, že typológia tohto druhu sa dá dobre prispôsobiť a galerijnej funkcii veľmi svedčí. Pridáva sa k tomu aj príjemné napätie medzi vnútorným umeleckým svetom a obnoveným vonkajším areálom letného kúpaliska, ktoré tiež obohacujú umelecké artefakty.
-ab-
Kosmalt
Košice, Kysucká 16
Autori: Michal Burák, Dušan Burák, Jana Varchola Buráková / Atrium Architekti Spolupráca: Matúš Gomolčák, Erik Duhaň, Tomáš Eisner Pôvodní autori: Ladislav Greč, Róbert Kandrík Realizácia: 2022 – 2025 Foto: Matej Hakár
Pri štandardnej rekonštrukcii panelového domu sa obyčajne urobia dve veci – dom sa zateplí a pestrofarebne premaľuje. Vzniká tak typ stavby, ktorý popiera svoju podstatu. Košický Kosmalt je presný opak – rekonštrukcia, ktorá pôvodný panelák ponecháva viditeľný, dokonca exponovaný. Dom postavili v šesťdesiatych rokoch ako jednu zo štyroch slobodární VSŽ (Kodur, Kohal, Kosil a Kosmalt, všetky pomenované podľa typov ocele) na ubytovanie zamestnancov Východoslovenských železiarní. Pôvodný projekt Ladislava Greča a Róberta Kandríka definoval modulárny trinásťpodlažný kváder s rastrom 22 × 13 identických polí na východnej a západnej fasáde. Ubytovanie poskytovalo bunky s plochou 21 m² so spoločným hygienickým zázemím na chodbe. V rokoch 2022 – 2025 prešiel dom komplexnou obnovou, pričom pôvodný objem bol zachovaný a zásadné zmeny sa udiali v interiéri. Pôvodné identické bunky boli upravené tak, aby na ploche 21 m² vyhovovali súčasnému štandardu bývania. Východná a západná fasáda ostali pôvodné, vrátane členenia presklení i zábradlí; vlnitý plech na vstupnej hmote odkazuje na industriálnu minulosť areálu. Jednotný výraz a pravidelný modulárny raster charakterizuje modernistickú architektúru kolektívneho bývania. Autori v interiéri obnažujú pôvodné povrchy: pohľadový betón, mramorovú podlahu, travertínové parapety vstupu, terazzo v komunikáciách. Vnášajú sem však aj novú mäkšiu vrstvu v podobe decentnej pastelovej farebnosti interiérových prvkov, ktoré stoja v príjemnom kontraste s tvrdosťou pôvodnej konštrukcie. Kosmalt je nasledovaniahodným príkladom, ako sa vhodne vysporiadať s panelovým dedičstvom z minulosti, tak aby bola zachovaná pôvodná autenticita.
-ab-