English
Žilina a jej okolie patrí k regiónom, do ktorých moderná architektúra prenikla mimoriadne skoro a vo vysokej kvalite. Do Žiliny ju už koncom 20. rokov priniesol Michal Maximilián Scheer – jeho Finančný palác (1931) je ojedinelým dielom celoslovenskej dimenzie a kolónia rodinných domov Svojdomov (1928 – 1932) patrí k slovenským ekvivalentom slávnych medzivojnových vzorových kolónií. Z tohto obdobia pochádza aj Považská agrárna a priemyselná banka (1930, Friedrich Weinwurm, Ignác Vécsei), dôkaz, že kvalitná finančná architektúra má v Žiline tradíciu už od funkcionalizmu. Výnimočným dielom je aj žilinská neologická synagóga od Petra Behrensa, spoluzakladateľa európskej moderny – majstrovská zmes moderny a tradičných sakrálnych motívov, azda najslávnejšia stavba zahraničného architekta na Slovensku. Na túto bohatú tradíciu nadväzuje aj súčasná architektúra kraja, ktorú v našej publikácii zastupujú Expozitúra Národnej banky Slovenska v Žiline a obnova kaštieľa v Gbeľanoch.
Žilina
Kúpeľný hotel Choč
Lúčky – kúpele
Autor: Jaroslav Vítek, Realizácia: 1968 – 1979, Foto: Matúš Dulla, Rajmund Müller
Výrazná stavba sa stala ústredným a najväčším objektom v malých kúpeľoch Lúčky. Architekt sa neusiloval o dominanciu masívnou hmotou, ale vložil objekt do ústia bočnej dolinky. Terénne svahy ho priviedli ku komponovaniu viacerých zošikmení, ktoré vrátane trojuholníkových balkónov tvoria hlavný architektonický motív objektu. Liečebný ústav je kvalitný nielen formou, ale aj dispozične. Hlavné spoločenské a stravovacie priestory vrátane kinosály sa rozkladajú pozdĺž línie, ktorá pokračuje zasklenou chodbou smerom k balneologickým prevádzkam mimo objektu. Hotel neskôr modernizovali prístavbami, ktoré ho trochu odsunuli do úzadia a skryli aj predsunuté exteriérové schodisko, ktoré architekt s obľubou umiestňoval ako akcent pred svoje diela a podobne sa dalo dlho vidieť aj pred liečebným ústavom Krym v Trenčianskych Tepliciach, ktorý J. Vítek takisto projektoval. Architekt pôsobil v projektovom ústave Zdravoprojekt, ktorý v duchu neskorej moderny vytvoril návrhy väčšiny veľkých kúpeľných objektov Slovenska od Piešťan po Bardejovské kúpele. Liečebný hotel v Lúčkach sa po dostavbách a výstavbe hotela Smrekov v jeho tesnej blízkosti dostal do úzadia, ale jeho architektonické kvality sú nesporné a jeho autor za ne získal v roku 1980 Cenu Zväzu slovenských architektov.
Gbeľany
Prístavba a obnova kaštieľa Gbeľany
Gbeľany, Hlavná 140
Autor: Viktor Šabík Spolupráca: Marián Haberland, Katarína Fialová (interiéry) Realizácia: 2014 – 2015 Foto: Tomáš Manina
O obnovu a záchranu barokového kaštieľa z roku 1756 v Gbeľanoch, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, sa zaslúžil súkromný investor a súčasný majiteľ, rodák z Gbelian, ktorý kaštieľ kúpil v roku 2011. Pôvodná baroková dispozícia kaštieľa je koncipovaná okolo centrálnej pozdĺžnej osi, s charakteristickým nádvorím, ktoré vytvára pôdorysný tvar písmena U. Do nádvoria je orientovaná aj chodba so širokými arkádami cez dve podlažia. Barokovo noblesný vstup na strednej osi hlavnej fasády je akcentovaný jemnou apsidou, barokovou bránou a tympanónom a aj dnes je hlavným hotelovým vstupným bodom. Kaštieľ obklopuje bohatá parková zeleň, členená na časť historickú – barokovú – a súčasnú s novými úpravami. Obnova vrátila kaštieľu pôvodný lesk a noblesu. K bočným krídlam boli pristavané nové časti, ktoré odzrkadlili v tvare U zachovanú pôdorysnú stopu pôvodnej budovy z roku 1864. Fasáda so slnečnými hodinami orientovaná do nádvoria je replikou tej pôvodnej a vhodne dopĺňa znovuoživený barokový koncept uzatvoreného nádvoria s príjemnou dimenziou. Motív hodín nachádzame na fasádach v historickej i novej, severnej, časti. Dvojpodlažná novostavba s plochou strechou je priznaným novotvarom v drevenom fasádnom plášti, ktorý príjemne kontrastuje s historickou časťou. Odlíšenie novostavby bolo koncepčným zámerom a vhodným autorským vkladom architekta Viktora Šabíka. Kaštieľ funkčne prispôsobil nárokom 4-hviezdičkového hotela s wellness, fitnes, bowlingom, reštauráciou, konferenčnou sálou i barom. Historická manzardová strecha pôvodného kaštieľa obnovou získala dve nové podlažia s hotelovým ubytovaním a moderným interiérom.
História kaštieľa v Gbeľanoch zrkadlí vývoj, ktorý poznačil aj mnohé iné slovenské profánne stavby, keď boli majetky šľachtických i zemianskych rodín v 50. rokoch 20. storočia zoštátnené. Mnohé z nich dodnes chátrajú, a preto je každá obnova významným prínosom k zachovaniu kultúrneho dedičstva Slovenska.
-ab-