Trnava a jej okolie – Moderná architektúra Slovenska

Trnava a jej okolie patria k miestam, v ktorých moderná architektúra 20. storočia vyrastá v tesnom dialógu s historickým mestom. Práve tu zanechal jednu z najvýraznejších stôp Emil Belluš – v Trnave svojím funkcionalisticky pôsobivo komponovaným automatickým mlynom (1938) a mestským vodojemom (1942 – 1947), v neďalekých Piešťanoch elegantnou budovou pošty a svojím najpoetickejším dielom, kolonádovým mostom cez Váh, ktorý spája mesto s Kúpeľným ostrovom. Kúpeľné Piešťany zostali miestom kvalitnej architektúry aj v súčasnosti, o čom svedčí oceňovaná konverzia Elektrárne Piešťany (2014). Skalica sa zas viaže k samému počiatku cesty k moderne cez Spolkový dom Dušana Jurkoviča (1905). Na túto tradíciu citlivého vzťahu k historickému prostrediu nadväzuje aj súčasná architektúra kraja – príkladný návrat k mestskému nádvoriu a verejnému priestoru v podobe rekonštrukcie nádvoria v Trnave, ale aj presvedčivý doklad toho, ako môže verejná samospráva prostredníctvom architektonických súťaží vytvárať kvalitné stavby pre verejnosť, akým je Mestský úrad v Leopoldove.

Trnava

Rekonštrukcia nádvoria v Trnave

Trnava, Štefánikova 3 – 4

Autori: Vallo Sadovsky Architects / Matúš Vallo, Oliver Sadovský, Marián Stanislav, Viliam Zajíček, Mateja Vonkomerová, Marcel Vadík, Zuzana Krejčířová, Elena Šoltésová Realizácia: 2013 – 2018 Foto: BoysPlayNice

V historickom jadre, centre a v samotnom srdci Trnavy, v blízkosti Trojičného námestia, sa udiala pozoruhodná revitalizácia historického bloku, ktorý vznikol scelením viacerých parciel, čo umožnilo vložiť do tejto historickej štruktúry nové kultúrno-spoločenské ohnisko. Pred architektami stála neľahká úloha, ako pristúpiť k rôznorodým historickým vrstvám, zachovaným objektom i detailom, ktorých história siaha až do 14. storočia. Historický výskum dokonca potvrdil gotický základ objektov s neskoršími renesančnými a barokovými úpravami. Na druhej strane, práca s existujúcim a hodnotným je veľkou inšpiráciou aj výhodou. Vrstvenie, hierarchizovanie a vytváranie nového v spolupráci, symbióze a aj kontraste so starým, prináša jedinečné možnosti. Treba len správne odhadnúť, ako na to. Uplatnené tu boli všetky základné prístupy – od rekonštrukcie cez repliku až po novotvary. Výnimočná je i nová funkčná náplň a, samozrejme, aj ochota osvietených investorov – rodiny Trnkovcov – priniesť niečo prospešné pre mesto, ľudí a komunitu. A tak sú tu dnes kaviareň/reštaurácia aj s gotickými klenbami, tri komplexne obnovené meštianske domy s malou pekárničkou (so zreštaurovanou štukovou klenbou z roku 1640), coworking, kultúrne centrum Malý Berlín i multifunkčná sála. Dvor poskytol možnosť dostavby viacerých nových objektov s modernou architektúrou, ktorá citlivo nadväzuje na existujúcu mierku. Zachovaním pasáží si ponechal priepustnosť a priamu väzbu na okolie aj s blízkou mestskou vežou, ktorá tu nad ním drží stráž. Kvalitu architektúry ocenila Cena ARCH 2018.

-ab-

Leopoldov

Mestský úrad Leopoldov

Leopoldov, Hlohovecká cesta 104/2

Autori: zerozero / Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Juraj Červený Spolupráca: Martin Ratkoš Realizácia: 2019 – 2022 Foto: Matej Hakár

Mestský úrad Leopoldov vytvára precedens ako realizovať z verejných zdrojov stavby pre verejnosť. Jednoducho, je ukážkovým mestom, ktoré vypisuje architektonické súťaže s kvalitnými výsledkami. Ocenenie Patrón architektúry, ktoré bolo v roku 2016 udelené primátorke Terézii Kavuliakovej a jej predchodcovi Milanovi Gavorníkovi „za vypísanie najväčšej architektonickej súťaže na verejnú budovu od éry vzniku samostatnej Slovenskej republiky“ v rámci CE ZA AR-a, im právom patrí. CE ZA AR-a i Cenu ARCH za toto dielo však dostali aj architekti – víťazi spomedzi 51 návrhov v architektonickej súťaži.

Architektonický koncept mestského úradu nadväzuje na kontext prostredia. Starý úrad s valbovou strechou nebúra – naopak rekonštrukcia sem priniesla oživenie pôvodne banálnej architektonickej formy, ale aj novú potrebnú funkciu knižnice a komunitných priestorov. Nový objekt, osadený v druhom pláne, naňho priestorovo nadväzuje a oba domy spolu formujú príjemnú piazzettu. Napriek tejto svojej „zadnej pozícii“ vytvára v prostredí silné gesto civilnej, primeranej a formálne dôstojnej architektúry, ktorá svedčí funkcii úradu riadiaceho mesto a jeho rozvoj. Nie je však nejak pyšný ani zbytočne okázalý. Je taký akurát, ako má byť. Aj to je dôkaz výnimočného autorského uvažovania a narábania s architektonickými úlohami. Do ulice akcentovaná plná stena so vsadenými hodinami pokračuje efektným vysokým vstupným portálom s vlajkoslávou – symbolmi vhodnými pre túto funkciu. Oba objekty sú zjednotené do bielej farby omietky či svetlého betónu, ktoré sú prenesené aj do interiéru. Tu dominuje priestor sobášnej siene s pôsobivou betónovou klenbou, ale i strop so svetlíkom v zasadačke. Architektúra ako sochársky monolit s dôstojnou zdržanlivou formou podporuje pozitívny vzťah obyvateľov k vlastnému mestu a z tohto hľadiska je podstatná pre rozvoj identity sídla.

-ab-