Čeština
Banskobystrický kraj so svojím prirodzeným centrom v Banskej Bystrici patrí k regiónom s najbohatšou banskou a mestskou históriou na Slovensku, čo sa odráža aj v rozmanitosti jeho modernej architektúry. Po vzniku prvej Československej republiky priniesli do kraja modernú architektúru najmä českí architekti – dokladom je funkcionalistická budova bývalej Okresnej nemocenskej poisťovne v Banskej Bystrici od Aloisa Balána a Jiřího Grossmanna, dvojice, ktorá výrazne formovala aj bratislavskú medzivojnovú avantgardu. Vrcholom neskoromodernej tvorby v kraji je Pamätník Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici (1965 – 1969) od Dušana Kuzmu v spolupráci so sochárom Jozefom Jankovičom – monumentálna železobetónová hmota, ktorá napĺňa ambíciu modernej architektúry reagovať na hlbšie filozofické impulzy a zároveň patrí k dielam, kde sa architektúra a výtvarné umenie spájajú do jedného celku. Banská Bystrica je aj rodiskom Ladislava Eduarda Hudeca, architekta, ktorý sa presadil v Šanghaji; jeho odkaz tu od roku 2012 spravuje Centrum architekta Ladislava Eduarda Hudeca (C.A.L.E.H.n.o.). Na túto tradíciu výrazných a myšlienkovo náročných realizácií nadväzuje aj súčasná architektúra kraja – v Banskej Bystrici Centrála Phoenix Zeppelin (2009 – 2010), v historickom prostredí Banskej Štiavnice zas civilne a súčasne odvážne poňatá Súkromná základná škola Guliver (2017 – 2021) ako jeden z výrazných príkladov digitálnej éry slovenskej architektúry.
Banská Bystrica
Centrála Phoenix Zeppelin
Banská Bystrica, Zvolenská cesta 50
Autori: Branislav Hovorka, Štefan Moravčík, Martin Paulíny, Realizácia: 2009 – 2010, Foto: Branislav Hovorka
Vedľa hlavnej prístupovej komunikácie do mesta sa tento objekt stal významným prvkom reprezentujúcim modernú architektúru, ktorá napĺňa nielen úžitkové, ale aj estetické požiadavky. Firma sa zaoberá predajom, údržbou a servisom strojov Caterpillar, ktoré sa vyznačujú výrazným dizajnom, a tak budova odkazuje na modernistický princíp o budove/stroji. Je však tvarovaná s ohľadom na okolitú priestorovú situáciu tak, aby boli pracoviská chránené od rušnej cesty. Hlavné okenné fasády sú preto situované do severného vnútorného uzavretejšieho átria, ktoré bohato presvetľuje priestrannú vstupnú halu s galériou, cez ktorú sú prístupné jednotlivé kancelárie. Dielenská časť je samostatným prevádzkovým i konštrukčným celkom budovy z oceľovej montovanej konštrukcie. Kým átriu dominujú veľké presklenia, zvyšná časť budovy má uzavretý bariérový kompaktný charakter s predsadeným roštom ťahokovovej hliníkovej fasády. Ťahokov na fasáde spôsobuje efektnú premenlivosť fasády počas dňa i v jednotlivých ročných obdobiach. Táto vonkajšia vrstva – „metalická koža” – domu skrýva okenné otvory priľahlých vnútorných priestorov, ale i oddychovú terasu. Nájdeme tu však aj svieže žlté akcenty – v podobe požiarneho schodiska tiež z ťahokovu a južnej fasády navrhnutej ako regálový skladový zakladač. Autorom sa podarilo výborne zjednotiť viaceré funkčne rôznorodé celky budovy do pôsobivého kompaktného a dynamického tvaru, ktorý reflektuje pulzujúcu komunikáciu.
V roku 2011 centrála získala všetky tri hlavné architektonické ceny – Cenu ARCH, cenu CE ZA AR a Cenu Dušana Jurkoviča.
-ab-
Banská Štiavnica
Súkromná základná škola Guliver
Banská Štiavnica, A. T. Sytnianskeho 4
Autori: RICHARD MURGAŠ ARCHITECTS / Richard Murgaš, Martin Lepej, Lukáš Cesnak, Spolupráca: Michaela Žáková, Filip Krump, Viktória Saboová Realizácia: 2017 – 2021, Foto: Tomáš Manina
Po úspešnej realizácii materskej škôlky Guliver v Banskej Štiavnici sa investor rozhodol aj pre výstavbu súkromnej základnej školy. Na slovenské pomery je to výnimočný počin s výborným výsledkom. Stavbu zveril architektovi, s ktorým už mal pozitívnu skúsenosť zo škôlky. Škola vyniká komplexnosťou a vysokou kvalitou interiérov a interiérových detailov.
Pôdorysné usporiadanie je na prvý pohľad iné, než na aké sme u nás zvyknutí. Minimum dlhých chodieb a za sebou v jednom rade situovaných tried. Jadrom budovy je ústredný vstupný foyer so širokým schodiskom. Jednotlivé poschodia sú voči sebe posunuté o pol podlažia, a tak okolo nich vzniká veľký voľnočasový priestor a vizuálne priehľady. Týmto momentom škola získala pevný orientačný bod i komunikačné jadro. „Nadýchla” sa a nabrala dovnútra veľa svetla i vzduchu. Triedy sú zoskupené do priestorových klastrov zložených vždy z dvoch ročníkových a jednej špecializovanej učebne. Škola má L-kovú figúru, ktorá reaguje na terén v miernom vzájomnom posunutí dvoch základných hmôt. Fasádu hlavného 4-podlažného objektu prekrýva atypická tieniaca textilná membrána poskytujúca vhodné svetelné pomery pre jednotlivé triedy. V druhom nižšom krídle s telocvičňou a s veľkým 25-metrovým bazénom, na fasáde opláštenom bielymi sendvičovými panelmi, vyniká horizontálne presklenie a vizuálne priznaná oceľová konštrukcia žltej farby. V súčasnosti je areál školy už dobudovaný aj s vonkajšou atletickou dráhou, lezeckými stenami, skateparkom, školským parkom a objektom pre odborný výcvik. Nasledovaniahodný vzor!
V roku 2021 autori za školu získali cenu CE ZA AR aj Cenu Dušana Jurkoviča.
-ab-